Ashmanov fenomén

3. fáza Akčného potenciálu

• Akčný potenciál (impulz) je rýchla zmena elektrického napätia kardiomyocytov
• Vzniká pre zmenu koncentrácie intracelulárnych a extracelulárnych iónov
• Akčný potenciál sa šíri
• Rýchlo cez prevodový systém
• Pomaly cez pracovný myokard

3 fáza akčného potenciálu

• Na EKG ju vidíme ako T vlnu (repolarizáciu komôr)
• Je relatívna refraktérne perióda (RRP)
• Ak príde do kardiomyocytu (v prevodovom systéme, alebo myokarde) impulz v čase RRP
• Tak tento impulz sa zablokuje

EKG a Blok v 3. fáze

• Pravé Tawarové ramienko (PTR) má dlhšiu absolútnu refraktérnu periódu (ARP)
  • ako ľavé Tawarové ramienko (ĽTR)

Fyziologické vedenie

• Supraventrikulárny impulz
• Prechádza cez ramienka
• mimo RRP
• Impulz nie je zablokovaný
• QRS sú úzke a majú rovnaký tvar

Aberantné vedenie

• Supraventrikulárna extrasystola
• Vznikla počas RRP pravého ramienka
• Extrasystola je zablokovaná len v pravom ramienku
• QRS je široký a má tvar blokády pravého ramienka
• Impulz prevedie len ľavé ramienko

Refraktérna perióda a RR interval

• Refraktérna perióda sa predlžuje s RR intervalom
• To je základný princíp Ashmanovho fenoménu

Ashmanov fenomén a Fibrilácia predsieni

• Vľavo je fibrilácia predsieni
• RR interval je takmer rovnaký
• Nie je prítomný Ashmanov fenomén
• Supraventrikulárny impulz nie je zablokovaný v komorovom prevodovom systéme
• Vpravo je Fibrilácia predsieni a Ashmanov fenomén
• Po predĺženom RR intervale nasleduje krátky RR interval
• Predĺžený RR interval predĺžil nasledujúcu refraktérnu periódu prevodového systému
• Supraventrikulárny impulz skráteného RR intervalu
• Dorazí do prevodového systému v čase refraktérnej periódy a impulz zablokuje
• Na EKG vznikne QRS s obrazom blokády pravého Tawarového ramienka (BPTR)
• Pretože pravé ramienko má dlhšiu refraktérnu periódu ako ľavé

Ashmanov fenomén a Fibrilácia predsieni

• Fibrilácia predsieni
• Po dlhom RR nasleduje krátky RR interval
• Krátky RR interval je ukončený aberantným vedením s obrazom blokády pravého ramienka

Komorová extrasystola a Ashmanov fenomén

• Komorová extrasystola sa niekedy omylom hodnotí ako Ashmanov fenomén
• Pretože pri obidvoch vzniká široký QRS komplex

	Komorová extrasystola	Ashmanov fenomén
Šírka QRS	0,15-0,2s	0,12s-0,15s
Tvar QRS	Bizarný	BPTR, alebo BĽTR
Väzobný interval	Rovnaký	Mení sa
Kompenzačná pauza	Áno	Nie

• Šírka QRS
• Komorová extrasystola (KES) má širší QRS
• Pretože komory sú pomaly aktivované z ektopického ložiska cez myokard
• Pri Ashmanovom fenoméne je časť komôr aktivovaná rýchlejšie cez prevodový systém
• Preto je QRS užší
• Tvar QRS
• KES má bizarný QRS
• Pretože vzniká v ektopickom ložisku niekde v komore
• Pri Ashmanovom fenoméne je časť komôr aktivovaná cez Tawarové ramienko (najčastejšie ľavé)
• Preto má QRS tvar blokády pravého (BPTR), alebo ľavého ramienka (BĽTR)
• Väzobný interval (je interval medzi extrasystolou a predchádzajúcim QRS)
• Pri KES je rovnaký
• Pretože každá KES je z toho istého ložiska
• (raritne môžu KES pochádzať z 2 ložísk, potom sú prítomné 2 rôzne väzobné intervaly)
• Ashmanov fenomén má väzobný interval rôzny
• Pretože supraventrikulárny impulz sa zablokuje náhodne v refraktérnej perióde
• Kompenzačná pauza
• KES má úplnú kompenzačnú pauzu
• Pretože impulz z KES retrográdne zablokuje supraventrikulárny impulz v prevodovom systéme
• Kompenzačná pauza sa ale hodnotí pri pravidelnom sínusovom rytme, a nie pri fibrilácii predsieni

Ashmanov fenomén a Fibrilácia predsieni

• Fibrilácia predsieni na 12 zvodovom EKG
• Po dlhom RR (zelená šípka) nasleduje krátky RR interval (červená šípka)
• Krátky RR interval je ukončený aberantným vedením (modrá šípka)
• s obrazom blokády pravého ramienka (BPTR)
• Vo V1 a V6 je typický obraz (BPTR)

Ashmanov fenomén a Fibrilácia predsieni

• Fibrilácia predsieni na 12 zvodovom EKG
• Po dlhom RR nasleduje krátky RR interval
• Krátky RR interval je ukončený aberantným vedením s obrazom blokády pravého ramienka (BPTR)
• Vo V1 a V6 je typický obraz (BPTR)